Počiatky požiarnej ochrany v obci Oravská Jasenica spadajú do 18. storočia. Vtedy župná vrchnosť prikazovala gazdom počas letných horúčav „držať na dvore sud plný vody a rebrík“. Všetky domy v obci boli drevené, preto takéto opatrenia boli veľmi dôležité. V domoch sa varilo na otvorenom ohni, drevenice boli pokryté slamou. Len bohatší gazdovia mali šindľovú strechu. Oravská Jasenica bola plátenníckou obcou a sušenie ľanu a konopí tiež zvyšovalo riziko požiaru.
Prvý požiarny štatút z roku 1788 prikazoval richtárovi a prísažným (prísažní – členovia obecnej rady) kontrolovať po domoch protipožiarne zásady a bolo zavedené nočné hliadkovanie a stráženie obce.
V druhej polovici 19. storočia začali vznikať v mestečkách na Orave hasičské spolky. V roku 1876 vznikol hasičský spolok v Námestove, ktorý mal pôsobnosť vo všetkých obciach okresu, teda aj v Oravskej Jasenici.
Po vzniku prvej Československej republiky sa vytvorila v Námestove Okresná hasičská jednota č. 23, ktorá sa usilovala o založenie dobrovoľného hasičského zboru v každej obci.
V Oravskej Jasenici vznikol Dobrovoľný hasičský zbor v roku 1921. Zaslúžili sa o to František Gracík, Ignác Vráb, Štefan Šťastný, Karol Gracík, Ján Graňák. Spolok mal 35 členov.
František Gracík stál na čele spolku 25 rokov a zaslúžil sa o kúpu motorovej striekačky a postavenie hasičského skladu.
Ich prvoradou činnosťou bolo hasenie požiarov. Ale zúčastňovali sa aj okresných cvičení, hasičských dní, súťaží, kurzov i prednášok.
V rokoch druhej svetovej vojny tento spolok nepracoval. Nie sú o tom žiadne správy. Muži narukovali a mladí chodili do Nemecka na sezónne poľnohospodárske práce od jari až do zimy.
Spolok bol obnovený 2. decembra 1945 Františkom Gracíkom, Ondrejom Jackulíkom a Štefanom Beňušom.
Výstavba požiarnej zbrojnice
Stará budova požiarnej zbrojnice už nevyhovovala, preto sa v roku 1949 začalo s výstavbou novej. Obec získala financie z fondu UNRRA (pomoc vojnou zničeným obciam). Neskôr boli práce z dôvodu nedostatku financií a stavebného materiálu zastavené. Neskôr peniaze poskytli občania. V roku 1951 Jaseničania vybudovali zásobáreň vody na rieke Veselianka a náhon slúžil aj pre obecný mlyn.
25. mája 1952 sa spolok v Or. Jasenici premenoval na Miestnu jednotu československého hasičstva. Predsedom sa stal Ľudovít Zanovit. Nasledujúcich 5 rokov spolok nefungoval.
V roku 1957 vypukol v obci veľký požiar. Tento deň, 19. október, sa na dlho vryl do pamäti všetkých obyvateľov. Zhorelo 58 obytných domov, 62 hospodárskych budov, 318 ľudí ostalo bez strechy nad hlavou. Požiar aj neskoršia povodeň v roku 1958 poukázali na dôležitosť ochrany a požiarnej prevencie.
V januári 1958 pri Miestnom národnom výbore vznikla požiarno-technická komisia, ktorej predsedom sa stal veliteľ Požiarneho zboru Ignác Kubica. Členovia zabezpečovali nočné stráže v dedine, dvakrát do roka prevádzali preventívne prehliadky domov – kontrolovalo sa elektrické vedenie, umiestnenie parákov na dvoroch, senníky, komíny.
Dobrovoľný hasičský zbor je odvtedy aktívny.
Požiar v obci – 1957
19. októbra 1957 vypukol v obci veľký požiar. Zapríčinil ho 5-ročný chlapec, ktorému sa dostali do rúk zápalky. Bolo štvrť na dve poobede, keď začala horieť slama u Jána Graňáka, ktorá bola uložená pri drevenom dome Jána Čiernika. O chvíľu oba domy horeli. Fúkal silný vietor a tak sa oheň veľmi rýchlo šíril. Hasiči pristavili striekačku, ale o chvíľu museli pred ohňom ustúpiť. Požiar pomáhalo hasiť 40 požiarnych zborov. Oheň sa podarilo lokalizovať pri vtedajšej Osobitnej škole, kde bolo väčšie voľné priestranstvo. Zhorelo 58 domov, 62 hospodárskych budov, ostrechu nad hlavou prišlo 318 ľudi. Materiálna škoda sa rovnala sume 3 221 000 Kčs.
Pohľad na dedinu bol žalostný. Na zhorenisku trčali len komíny. Bol október, blížila sa zima, ľudia nemali domov, nemali šatstvo. Mnohým ostalo len to, čo mali na sebe. Vtedy sa ukázalo, že si ľudia v ťažkých chvíľach dokážu navzájom pomôcť. Okolité obce poskytli zbierky šatstva i peňazí. Pomohol aj Okresný národný výbor štátnou podporou. Dva roky trvala výstavba nových domov.
Knižné publikácie
Oravská Jasenica si onedlho pripomenie smutnú udalosť. Pred 50 rokmi postihol túto obec veľký, ničivý požiar. Pri tejto príležitosti vychádza kniha nazvaná jednoducho, ale kronikársky presne: "Oravská Jasenica 19. 10. 1957". Jej vydavateľom je známy podporovateľ oravských kultúrnych a folklórnych tradícií Marián Grígeľ, ktorému za túto činnosť udelili tohto roku ocenenie Via Bona Slovakia.
Prečo sa rozhodol vydať knižku o požiari v Oravskej Jasenici? "Som polovičný Jaseničan - pochádza odtiaľ moja mama. A mám tam aj veľa priateľov a známych. Myslím si, že takú udalosť, ktorá tu bola vari najväčšou katastrofou za posledných 70 rokov, si treba pripomenúť. Bol to posledný veľký požiar na Orave a znamenal zmenu dediny. Obrazne možno povedať, že týmto požiarom na Orave vymrela drevená dedina a začali sa stavať nové, murované domy," vysvetlil M. Grígeľ. Pripomenul tiež, že následkom zlej sociálnej situácie po požiari odišla takmer celá jedna generácia Jaseničanov do baní. "A zaplatili za to draho - svojím zdravím. Ľudia neboli postihnutí len priamo požiarom, ale i nepriamo - ťažkou prácou v bani," dodal M. Grígeľ. Pamätného 19. októbra pred 50 rokmi vyhorelo v Oravskej Jasenici vyše 50 domov. "Údaje o počte zhorených domov sa rôznia. Niektoré pramene udávajú až 62 obydlí. Isté je, že prakticky polovica dediny ľahla popolom," pripomenul M. Grígeľ. "V kronike obce nebola táto dôležitá udalosť patrične spracovaná. Je opísaná zhruba len na jednej strane. Aj to bol dôvod, prečo som sa ju rozhodol zdokumentovať v knihe." Fotografie zachytávajúce túto udalosť získal vydavateľ pri spracovávaní iného projektu - publikácie Dve tváre Oravy. Kniha obsahuje asi 20 dobových fotografií a svedectvá priamych účastníkov požiaru. Citované sú v nej aj správy z dobovej tlače. Marián Grígeľ o požiari v Oravskej Jasenici prvýkrát počul z rozprávania svojej starej mamy Ferancovej, ku ktorej chodieval v detstve na prázdniny. Neskôr sa niektoré podrobnosti dozvedel od mamy. V obci boli v ten deň dve svadby. Fúkal silný vietor smerom na Or. Veselé a ten zapríčinil, že požiar sa veľmi rýchlo šíril. Postup hasičov z dediny a okolia bol podľa svedectiev nekoordinovaný, vznikol zmätok. "Každý si chcel hasiť svoj dom. Nebolo tam velenia. Až keď prišli hasiči zo Žiliny a Popradu, podarilo sa im to zorganizovať a šíreniu požiaru zabrániť. Ale v tých časoch im musela cesta do Jasenice trvať dlho, prišli možno po 3-4 hodinách," pripomenul M. Grígeľ. Publikáciu, ktorú vydáva, považuje za "hodenú rukavicu" regionálnym historikom. Tí by sa podľa neho mali zaoberať aj takýmito udalosťami a spracovať ich na odbornej úrovni. Ale je to napríklad tiež vďačná téma na diplomovú prácu pre študentov histórie.